Pétər je študênt.
Pétər študíra medicíno.
Pétər imá êno sêstro.
Njegôva sêstra imá májhno híšo.
Ána je študêntka.
Ána študíra psihologíjo.
Túdi Ána imá êno sêstro.
Njéna sêstra imá májhno hčérko.
Pétər in Ána študírata v Ljubljáni.
Pétər študíra medicíno, Ána pa psihologíjo.
Pétər je domá iz Múrske Sóbote, in Ána je iz Kópra.
V Ljubljáni imáta skúpaj májhno stanovánje.
Pétər imá dvá bráta in êno sêstro.
Njegôva bráta in njegôva sêstra ne živíjo v Ljubljáni.
Sêstra živí v Máriboru, bráta pa v Múrski Sóboti.
Ána imá samó êno sêstro.
Njéna sêstra živí v Ízoli. Jê frizêrka.
Imá êno hčérko in dvá sinôva.
Pétər je stár dváindvájset lét,
Ána pa je stára tríindvájset lét.
Njéna sêstra je stára trídeset lét,
njéni otrôci pa so stári êno léto, dvé léti in štíri léta.
Sín Márko je stár êno léto,
hčérka Mája je stára dvé léti,
sín Pétər pa je stár štíri léta.
Gospód Novák je profésor.
Gospá Novák je profésorica.
Gospód in gospá Novák délata na univêrzi.
Gospód Novák je profésor medicíne,
gospá Novák pa je profésorica psihologíje.
Kóliko ste stári, gospód Novák?
Stár səm tríinšéstdeset lét.
Kóliko ste stári, gospá Novák?
Stára səm ósəminpétdeset lét.
Kóliko si stára, Iréna?
Stára səm šéstintrídeset lét.
Kóliko si stár, Drágo?
Stár səm devétindvájset lét.
Drágo in Iréna délata na póšti.
Drágo je póštar, Iréna pa je póštarica.
Ríhard je prevajáləc. Stár je dváinštírideset lét.
Matêja je prevajáłka. Stára je ênaintrídeset lét.
Ríhard in Matêja prevájata knjíge.
Ríhard prevája švédske in angléške knjíge.
Zdáj Ríhard prevája néko švédsko knjígo Hénninga Mánkella.
Matêja prevája dánske in norvéške knjíge.
Matjáž Korén je zdravník.
Alénka Kôvačič je zdravníca.
Alénka Kôvačič imá májhno klíniko v Cêlju.
Matjáž Korén déla na njéni klíniki.
Alénka in Matjáž délata in živíta v Cêlju.
Alénka in njén móž imáta dvá déčka.
Stanújejo v velíki stári híši v céntru Cêlja.
Matjáž Korén imá žêno in êno hčérko.
Imájo velíko stanovánje v céntru.
Stanovánje imá štíri sôbe in kúhinjo.
Kúhinja je májhna. Dvé sôbi sta velíki, dvé pa sta májhni.
Alêš Kós je frizêr. Njegôva žêna déla v restavráciji. Je natákarica.
Brát Alêša Kósa je túdi natákar.
Njegòv brát in njegôva žêna délata skúpaj v velíki restavráciji v céntru Ízole.
Túdi Alêš déla v Ízoli, ámpak nê v céntru.
V restavráciji délata túdi Matêja in Ívan.
Matêja je kúharica, Ívan pa je kúhar.
Matêja živí v Kópru, Ívan pa v Piránu.
Kópər je nájvéčje mésto na slovénski obáli.
Ízola je mánjša kot Kópər,
Pirán pa je mánjši kot Ízola.
Nove besede
študíra studerar
medicína [meditsína] medicin
imá har
psihologíja psykologi
stanovánje lägenhet
samó bara
univêrza universitet
póšta post
póštar -ja posttjänsteman, brevbärare
póštarica kvinnlig postanställd, brevbärare
prevája översätter
angléški engelsk
dánski dansk
norvéški norsk
zdravníca [zdrawnítsa] kvinnlig läkare
néki någon
klínika klinik, läkarmottagning
céntər [tséntər] centrum
sôba rum
kúhinja kök
restavrácija [restawrátsija] restaurang
natákarica servitris
natákar -ja servitör, kypare
kúharica kvinnlig kock, kokerska
kúhar -ja kock
obála kust
Komentarji
I denna text dyker även kasuset ackusativ upp. En glad överraskning är dock att det i väldigt många fall saknas en särskild ackusativform. I stället används ordets grundform. För ögonblicket tar vi bara upp det allra vanligaste fallet av särskild ackusativform, nämligen i femininum singular. Feminina ord markerar ackusativ singular med ändelsen -o.
Normalt skall ju tonande obstruenter uttalas tonlöst sist i ord (b→p, v→f, z→s, d→t, dz→c, ž→š, dž→č, g→k, γ→h). T.ex. uttalas ju normalt Matjáž som [matjáš]. I sammanhängande tal inträffar dock inte detta om det nästföljande ordet börjar med en tonande obstruent. I texten finns en mening som börjar Alénka in Matjáž délata... Här förblir uttalet av ž tonande eftersom nästa ord börjar med den tonande obstuenten d.
Enligt samma princip kan en tonlös obstruent som står sist i ett ord komma att uttalas tonande i sammanhängande tal om det efterföljande ordet börjar med en tonande obstruent. Så är fallet t.ex. i den mening som börjar Túdi Alêš déla... Här påverkas š i Alêš av det efterföljande ordets inledande d. Det inträffar en assimilation som gör att det tonlösa š anpassas till det tonande d och båda ljuden uttalas tonande, dvs. [alêždéla].
En mycket vanlig avvikelse från normen i vardagligt språk i vissa regioner är att -nj- som följs av konsonant eller står sist i ett ord i stället uttalas [jn]. Enligt standardspråkets norm skall ju ett sådant -nj- bara uttalas [n]. Detta inträffar t.ex. i mánjši som enligt normen skall uttalas [mánši] men av många i stället uttalas [májnši].
Normalt skall ju tonande obstruenter uttalas tonlöst sist i ord (b→p, v→f, z→s, d→t, dz→c, ž→š, dž→č, g→k, γ→h). T.ex. uttalas ju normalt Matjáž som [matjáš]. I sammanhängande tal inträffar dock inte detta om det nästföljande ordet börjar med en tonande obstruent. I texten finns en mening som börjar Alénka in Matjáž délata... Här förblir uttalet av ž tonande eftersom nästa ord börjar med den tonande obstuenten d.
Enligt samma princip kan en tonlös obstruent som står sist i ett ord komma att uttalas tonande i sammanhängande tal om det efterföljande ordet börjar med en tonande obstruent. Så är fallet t.ex. i den mening som börjar Túdi Alêš déla... Här påverkas š i Alêš av det efterföljande ordets inledande d. Det inträffar en assimilation som gör att det tonlösa š anpassas till det tonande d och båda ljuden uttalas tonande, dvs. [alêždéla].
En mycket vanlig avvikelse från normen i vardagligt språk i vissa regioner är att -nj- som följs av konsonant eller står sist i ett ord i stället uttalas [jn]. Enligt standardspråkets norm skall ju ett sådant -nj- bara uttalas [n]. Detta inträffar t.ex. i mánjši som enligt normen skall uttalas [mánši] men av många i stället uttalas [májnši].
Inga kommentarer:
Skicka en kommentar